Škôlka - o tom, že do nej chodím, som informovala už v poslednom zápise predchádzajúcej časti kroniky. Nakoľko ocino jednoznačne prechádza na občasné zápisy (raz za rok? :-) ešte neviem), myslím, že tento diel kroniky mi vydrží... do prváku školy? Asi hej. :-)))
Minule štyri mesiace, teraz už vyše deväť! Také dlhé pauzy medzi zápismi - no neviem, neviem, čím som si to zaslúžila. Je 17. august 2002, 23:32. Počítač je teraz doma. No - stále bývame v Leviciach, v tom istom byte, máme tú istú chladničku, práčku... proste žiadne prevratné zmeny. Naši sa občas poštekajú, ale inak sú stále ešte svoji. Skoro som napísala "stále spolu", ale to nie celkom zodpovedá realite. Cez školský rok boli spolu len cez víkendy, teraz to je piatok až nedeľa - ocino chodí z Bratislavy vo štvrtok večer (obvykle).
Hm... škôlka, začnime škôlkou, dobre? Tam sa veľa zmien neudialo. Stále tá istá škôlka na tom istom mieste. Ale do triedy nám pribudli ďalšie dievčatá. To je dobre. Už nie sme taká príliš chlapčenská trieda. Zavše si do škôlky beriem nejakú svoju hračku, občas ju tam aj nechám a potom ju doma hľadám. Je zaujímavé, ako mám na niektoré veci neskutočnú pamäť, ktorá mi v nepravú chvíľu vypadne. :-) Rumázgam a naši mi to nevedia vysvetliť! "Kristínka, však si si Angeliku nechala v škôlke!" No nič. A minule mamina rozprávala, aká som dobrá manipulátorka: "Lajko si doniesol nejakú hračku a Kristína mu ju zobrala a každého presvedčila, že je to jej hračka. Keď si potom Lajko chcel hračku zobrať, tak ho iné deti bili a bránili ju, lebo jej Lajko chcel zobrať hračku." No fakt - neviem síce, čo je to manipulátorka... ale to, že som dobrá, je nespochybniteľné.
No - ale podstatné je, že teraz sme mali v škôlke mesiac prázdiny. Už tento pondelok idem opäť do škôlky - prestanem všetkým vysvetľovať, že mám tie prázdniny, a preto nechodím do škôlky. :-) Cez ten mesiac ma niekto musel strážiť. Obvykle to bola stará mama, alebo mamina. Ale aj s ocinom som čo-to zažila. Rozhodol sa, že pôjdeme do Čiech na prázdniny, ale potom si dohodli s maminou dovolenky na rôzne týždne, aby lepšie vykryli moje prázdniny. Ale oco to nepochopil tak, že bez maminy nikam nejdeme. :-))) Tak som s ním jednu sobotu vyrazila vlakom ďaleko, ďaleko. No... už vlak z Levíc meškal, takže sme nestihli voláke écéčko. Preto sme sa zdržali v Bratislave na stanici, ocino volal svojmu ocinovi (starému ocovi Milanovi) zmenu času vyzdvihnutia v Českej Třebovej. Vlak štartujúci z Blavy ale tiež meškal, lebo pre zmenu na iné EC čakal. Napokon to však nezabránilo úspešnému stihnutiu iného EC (koľko ich je?) v Břeclavi, ktoré sa už doplazilo cez Brno do Třebovej. Ocinovi sa páčilo, ako som sa bála v tuneloch za Brnom. :-))) Ale inak mal zo mňa veľkú radosť, aká som dobrá. No - šak mať takého ocina, tak si bez maminy nablízku ani vy moc nedovoľujete. :-)))
V tej Třebovej sme sa stretli s Milanom a išli domov. Teda k nim domov. Oco si so svojím ocom mal čo povedať, takže ja som si len viac a viac cmúľala palček. Večer som ale zaspala neskôr, predsa len som si trošku odpočinula vo vlaku do Břeclavi. A to mne stačí málo na to, aby som večer vládala chvíľu vystrájať. :-))) Ale tak v norme. Tak či tak ma neskôr vyhlásili za zlaté dieťa. Ocino sa smial, že mamine (jeho) nejak nevyšlo jej: "Bodaj by ste mali také deti, aké ste vy!" Napokon sa dokonca dostal k záveru, že musel byť veľmi dobrý, ale... :-) o tom by som aj ja pochybovala. No - takže ja sama s ocinom na týždňovom pobyte v Rychnove nad Kněžnou.
Samozrejme, že pri pomyslení, že ja sama pôjdem s ocinom preč, chcela ísť mamina hneď s nami (tj. by si vybavila viac dovolenky). Zlaté nie? :-))) Hm, ja (keď tak o tom premýšľam) som do toho išla bez váhania (možno bezhlavo :-)). BTW: Bol to týždeň od 3. augusta (sobota), tj. už som mala tri. Hm, čo sa tých narodenín týka, prebehli dosť hladko. Mamina mala narodeniny o tri dni neskôr a boli dosť skromné. :-))) Ale ja som dostala kočík. Ocino mal taký nápad (neskôr v priebehu dňa oľutovaný), že ma zoberie do hračkárstva, ale viete - ja dokážem spraviť v takom hračkárstve strašný cirkus. A chcela som také veci, ktoré už v mojom mladom veku boli pre mňa považované za blbosti. Teda rodičmi. Napokon mi ale kúpili kočík - hoci prekračoval stanovený cenový limit. Ale ocino povedal nech, poriadny kočiar pre bábiky mať musí a lacnejší len ťažko zohnať. Tak mám kočík. Peknučký...
Ale to sme odbehli od týždňa v Česku. Takže v nedeľu sme boli na návšteve u Hrubých, starí známi ocinových rodičov. Najprv terasa, ale dvíhal sa vietor a chystala sa búrka - ocino deň predtým dokonale zakríkol, že prvý raz je počas našej dovolenky v Česku pekné počasie (hoci priemerne bolo super, treba uznať!). Takže keď už ani šampusové poháre nechceli udržať vetrom dvíhaný obrus na stole, išlo sa donútra. Výborná torta, proste... bolo fajn. :-))) Pre dážď sme mali zabezpečený aj odvoz domov - proste milí ľudia, no. Potom v pondelok bol so mnou ocino v meste. Rychnov je celkom pekný. Po námestí som si pobehala - občas dokonca ďalej, ako bolo ocinovi milé. Ale aby to so mnou nemal také jednoduché, tak som mu bohvieako nejedla. Potom večer ma úžasne mučil. :-))) Mala som koláčik (sama som si vybrala) a Lipo cukríky. Ale ocino mi povedal: "Kým nezješ ten koláč, tak nebudeš mať cukríky!" No... nedbám, to sa dalo vydržať. Lenže moc som ho nejedla, čo už ocino nevydržal: "No - ja som jedol pekne, takže si môžem dať cukríky." Ja: "Nie, nie!" Ocino otvoril cukríky a jeden zjedol!!! Ale keby len to! Občas ma ponúkol koláčikom, a keď som zase nechcela, tak si išiel dať cukrík! Toto má byť výchova?!
Okrem toho si ocino doniesol so sebou pevný disk. Dlho nevedel pochopiť, prečo sa ani jeho slávny linux nechce s ním hrať. Ale problém nakoniec vyriešil nejakým updatom BIOSu počítača starého oca, na čo už on spokojne rozoznal oba disky ("asi nemáš podporu veľkých diskov" mudroval predtým, hoci ako sám neskôr priznal, sám neveril, že to ten update tak rýchlo vyrieši) - a mohlo sa začať veľké vymieňanie MP3 súborov. :-))) Obaja ocinovia sa vytešovali (najmä starý oco, bo môj ocino mal véééľa MP3). Vďaka počítaču sa mi občas ocino nevenoval celkom tak, ako by mal, ale keď videl, že už to ďalej nejde a s počítačom nablízku z neho nie je dobrý ocino, zobral ma von. :-))) V utorok sme boli doma s ocinovou maminou, tj. so starou mamou Jankou (aj von sme išli, ale len sami s ocom). Ale už na ďalší deň bol naplánovaný výled do Dvora Králové nad Labem - samozrejme do tamojšej ZOO.
Viac ako zvieratá ma zaujímali preliezačky, kĺzačky a hojdačky, prípadne ešte vláčik prevážajúci návštevníkov k safari-busu. Cestu ním som si napokon "vydobila". Videla som leva, tigra (ten bol úžasný), slona, vypchatý model mamuta, ... jo, a perfektne bolo na hojdacom slonovi za 10 Kč. :-))) Proste dieťa, čo čakáte?! :-) Samozrejme, že pri pohľade na piaty druh nosorožcov (z toho štyri mali dva nosy a len jeden z tých štyroch druhov sa volal dvojrohý - hneď na tú tému musel ocino filozofovať) som už mala zvierat dosť. Na konci prehliadky sa stará mama išla pozrieť ešte na vtáky, ale ocinovia so mnou zakotvili na ihrisku, kde som sa hojdala a šmýkala. Potom som si išla pobehať po takých lávkach (šak len tak pol metra nad zemou), veľmi sa mi páčilo. No a ocinovia sa zabávali... keď sa objavila stará mama, tak jej ukázali, kde som - a Janka hneď panika, hneď ma brala a tak. :-))) Najmä ocovi sa to veľmi páčilo, ten je tuším v tomto až príliš benevolentný. :-) Ale tak, kým žijem...
No - vo štvrtok sme išli do Hradca Králové. Ocino tam dostal k čoskorým narodeninám od rodičov CD (Phila Collinsa si vybral). Ale aj ja som sa celkom zabavila. V Hypernove som jazdila v nákupnom autíčku, starý oco mi povedal, kadiaľ mám nastupiť, kde zaaretovať dvere :-), kde potočiť kľúčikom... a už som išla. Napokon to ale šoféroval ocino. :-))) To sa prejavovalo najmä tak, že keď som už tretí raz v minúte vystúpila "skontrolovať benzín", tak mi vždy zastavoval dvierkami pri regále, takže som nemohla vystúpiť! Takto on vždy simuluje "vyššiu moc", ktorá mi má v niečom brániť. :-) V Hypernove sme si skočili aj na nejakú pizzu, ale to ma vôbec nezaujímalo, lebo ocino mi ukázal taký malý tobogánik. Síce bez bazéna, ale ... proste krásna zatočená kĺzačka. Skrutkovica, šak viete. Bolo to úžasné. Vyliezla som hore, zastavila dav detí za mnou: "Počkajte, počkajte, teraz ja idem, opatrne..." Bohvie, či mi poriadne rozumeli, keď už som cudzinka. :-))) Ale - všetko musí skončiť. Ocino nemal moc času na to ma zobrať, takže som najprv nariekala pre kĺzačku, potom sme minuli hojdacie autíčko, takže aj preto som nariekala ... v aute som zaspala, a keď som sa v Rychnove prebudila, začala som s nárekom tam, kde som skončila. To je ale pamäť, čo? :-)))
Ale to podstatné malo ešte len prísť. Ocino nakoniec "svolil" a nechal maminu prísť do Čiech. Boli sme ju vyzdvihnúť do Třebovej - presne tými istými vlakmi išla, čo my. No - a viete - mama je len jedna. Ale zase na druhú stranu, naši nejak nevedia byť celkom ... bezkonfliktní. Stále niečo riešia. Takže pre mňa táto dovolenka vstúpila do krajšej, ale aj menej pokojnejšej fázy. S ocinom samotným. Ale - úplne som zabudla na Bena!!! Jasne... ešte teraz mám pred sebou ten výjav, ako ocino prevracal očami, keď mu mamina dopredu vravela, že ma má pred Benom chrániť. :-))) Ale na toto mal ocino dobrý tip. Síce som zo začiatku nebola celkom ... kľudná, ale to sa poddalo a s Benom som si dobre porozumela. Hoci ma nikdy nechcel počúvať, lebo mám asi slabý piskľavý hlas. Neviem. Ale inak som sa ho navodila, to vám poviem. :-)))
V piatok večer došli ešte teta Hrubá s dcérou Zuzkou. Chvíľu posedeli, trochu ma ešte pokukali a deň sa potom skončil. :-))) No - a v sobotu sme cestovali. Jeden EC vlak až do Blavy, tam sme išli na intrák zbaliť ocinov počítač (monitor už sme mali doma), potom sme zistili na stanici, že naplánovaný vlak chodí len cez pracovné dni (ocino, ocino, to už je druhý raz takto v Blave zle naplánovaný vlak!). Tentoraz bola mamina na ocina lepšia. :-))) Trochu sme si pocestovali do Galanty osobákom, aby sme si obzreli vynovenú stanicu. No a potom už rýchlik cez Nové Zámky do Levíc. Nemohla som uveriť, že som doma. :-) Doma ocino zapojil počítač a pustil mi Monsters Inc. v angličtine (ešteže som si mohla prečítať titulky ;-)). No ale potom ma už naši mali dosť, bolo už desať hodín a ja nie a nie zaspať, takže ocino nasadil chvaty a ja som napokon zaspala od únavy v jeho objatí. :-)))
Myslím, že ako reprezentatívna vzorka (hoci - týždeň s ocinom je dosť neobvyklý, priznávam) by tento zápis do kroniky stačil. Kedy bude ďalší, to sa radšej ani nepýtajte. :-))) To je ako pýtať sa, kedy budú vo fotoalbume nové fotky (hoci nejaké tam predsa len pribudli za posledný rok :-)). Takže do tej doby sa majte. :-)