Pizza Hut (PH) a ja... to ide k sebe už niekoľko rokov. Sem zvem svoje najobľúbenejšie "obete", ak teda nemajú nič proti PH, samozrejme. To je povedzme Mika, Katey, no a ešte niekto iný by sa našiel. Ale prečo je táto stránka na mieste pre tvorbu, ha? :-))) No - to je jednoduché. Ale pekne poporiadku.
Celé to začlo tak, že som raz pozval Staša do Pizza Hutu. Na pizzu, čo iné! Neviem teraz, či to pozvanie, keď sme kúpili CD-RW mechaniku, bolo prvé. Ale tuším hej. :-) Určite bolo významné. Od tej doby sme si tam sem tam zašli, ale v poslednom čase (cez prázdniny) nie je pracovného týždňa, čo by sme sa tam nepozreli. Teda ak sme obaja v Blave. No... a tá tvorba. To je tak, my tam skladáme básničky. Teda - väčšinu práce odvediem ja, ale aj Stašo sa sem tam blysne. Prvá moja básnička v PH vlastne vznikla na Naive sešne - na tretej gitarovici.
Ťažko zabudnúť na tento Pizza Hut. Poškuľovali sme po peknej čašníčke, či servírke, či čo to je v slovenskom názvosloví. Štanardne si v PH dávame veľkú Texas/Feta a veľké pivo (pizzu napoly, pivo má každý svoje ;-)). Ale dnes sme si - pre získanie času asi - ešte dali Mrazivú vášeň. Tú je mimochodom možné nájsť na tom istom pútači, kde je aj Tvarohová báseň. Vedľa nášho stolu majú totiž pracovníčky takú komodu a na nej si "tá naša" nechala papierik s účtami. :-) Mal som sto chutí jej tam narýchlo nahodiť nejaké srdiečko, ale napokon som sa neodvážil. :-)))
Tu mal ale Stašo iný nápad - nechať jej niečo na servítke. :-) Tak som oprášil Tvarohovú báseň, ale posledný verš som zmenil tak, aby ... "lepšie zapôsobil". :-))) (Síce bohvie. :-)) No - každopádne - tu je výsledok:
Tvarohová báseň (130 gr)
Neodolateľná kombinácia tvarohu
z ktorého nám kvapká na nohu
fantastický čučoriedkový džem
ja ale radšej TEBA zjem! :-)
Celé sme to dole doladili nohatým, rukatým srdiečkom (moja stará známa postavička - pfu, nekreslím ju už od základky?). A podpisom Virgo & Stašo. Písal som teda ja. Stašo neustále komentoval: "Toto má byť A?" A podobne. Fakt je ten, že pri "na nohu" sa mi dobre triasla ruka. :-))) Každú vec človek robí občas prvý krát. No ale tak... oneskorená puberta - stoj pri nás. :-))) Tak ... toto bolo v pondelok 8. 7. 2002 tuším.
O týždeň neskôr padol PH na utorok a boli sme tam ako na koni. Podobne ako minulý týždeň sa na mňa (viedol som náš dvojčlenný dav a predsa len, chodím tam proste viac ako Stašo) usmiala jedna z mojich obľúbených pracovníčok. :-) (Hm, už nejaký ten rok obľúbená, keď tak uvažujem. :-) Ach, tajné lásky. :-)) Tentoraz mi bolo už jasné, že ani minulý týždeň to nebol náhodný úsmev na náhodného zákaníka (proste sme jej smiešni :-)))). Dnes sme nemali takú strašne "groovy" náladu ako minulý týždeň, takže sme ušetrili na mrazivej vášni. A vôbec - minule z nás musela mať servírka aj blbé pocity, lebo sme sa tak divne hihúňali. Hoci... na nej len v dobrom, lenže, ako jej to povedať? :-))) Tento týždeň bolo už náročnejšie vybrať, na čo sa bude písať báseň. Ale nakoniec sa nám ponúkol Čokoládový bozk (hoci už si nie som istý, lebo mi vypadli baterky v PDA, takže teraz lovím viac v pamäti ako v serióznych análoch).
Čokoládový bozk (240 ml)
Stracciatella a čokoládová zmrzlina
poliata horou čokolády
Zjesť takú porciu je drina
vždy sa však dostanem do nálady
Keď potom zbadám teba, moje srdce sa súži
Obsypať ťa celú bozkami túžim
Topím sa ako malá kvapka vosku
A túžim len po tvojom... čokoládovom bozku
Že ide o ABAB a potom o AABB rýmovanie, to snáď netreba rozoberať. :-))) Na začiatku je trochu veľa čokolády, ale - to sme ešte vychadzáli z pôvodného textu upútavky, takže sa aspoň máme na čo vyhovoriť. Toto bola na dlho naša najdlhšia báseň - a vravím naša, lebo verše 5-6 sú Stašove a aj nejaký ten nápadík okolo by bolo možné mu pripísať. No a tak sa skončil náš utorok 16. 7.
Ďalší deň sme mali PH v stredu - onen drift v rámci týždňa bol náhodný. Takže 24. 7. 2002. Tentoraz žiadny známy úsmev. A iná obsluha (aj minulý týždeň bola iná). Zistili sme, že sme v PH nejaký rýchly, lebo bývame typicky hotoví za hodinu aj s básničkou. :-))) Tento deň bol výber už superťažký, niekedy proste človek napíše báseň hneď a niekedy ho nechytá žiadna inšpirácia. Napokon sme si ale vybrali obetnú potravu:
Slivková rozprávka (170 gr)
Slivkový koláč podľa receptu mojej babky
Vždy keď sa objaví na stole - hneď mám na očiach klapky
Náhle však zbadám teba - mám chuť na niečo nové
Sliviek mi viac netreba - chcem napĺňať sny rozprávkové
No - štvrtý týždeň po sebe sme posunuli PH tuším na pondelok, ale istý si už nie som. Ale mám dojem, že to bolo toho 29. 7. 2002 (Kristína mala narodeniny potom! :-)). Iná obsluha (zase!). :-))) Ale zase taká, na ktorej sme niečo našli. Hm, je vidieť, že som Staša naučil onomu "čo jej chýba?"... :-))) Ale tak - predsa len - pekné baby sa tam o nás starajú, o tom potom. Isto by sa Stašovi páčili, aj keby ma nikdy nestretol. :-))) Ale poďme na básnenie. Dnes som totiž exceloval. Stašo si ani neškrtol, lebo hoci som vôbec nevedel, čo po zúfalstve minulých návštev vymyslíme, sotva som chytil pútač, vybral som si Jablkovú fantáziu, či jak sa to volá. A hoci je báseň krátka, tak Stašo ani za pána nevedel vymyslieť nič, čo by sa k nej dalo pridať tak, aby to nebolo horšie. :-))) Posúďťe napokon sami údernosť mojej náhlej inšpirácie. :-)))
Jablková fantázia (125 gr)
Koláč plnený šťavnatými jablkami
Posypaný zlatom, posypaný zlatom
Už teraz vidím, že to iskrí medzi nami
Stálo by to za to, stálo by to za to...
Osobne sa mi táto báseň veľmi páči, najmä pre posledný verš, ktorý ukrýva možno málo, ale potenciálne aj všetko. :-))) Stálo by to za to, veru... Rovnako tak je badať, že som si zobral k srdcu štylisticky príznakovú figúru opakovania, v čom je jasne vidieť, že Stašo má možno aj pravdu, že by som knihu Štylistika už radšej nemal čítať. :-)))
Hm, po týždňovom voľne (dovolenka, čo už) sme v utorok 13. 8. 2002 opäť nabehli do PH (ja som tam bol aj v pondelok s dámskou návštevou :-)). Návšteva prebehla vlastne štandardne. To už bolo po výpadku PDA, kde som mal všetky básničky, takže som so Stašom niektoré rekonštruoval. Oproti minulej návšteve, kedy sme trochu vymýšľali, sme dnes opäť prešli na štandard Feta/Texas. Ale fakt je ten, že ako dávajú na Hawai málo ananásu (hlavne nerobia dobre polovičaté pizze, ale prestanú sypať niekde v troch štvrtinách jednej polovice, téééda!), tak dnes dali na Fetu málo syra. No - nie, že by to bolo prvý raz... :-) Už sme uvažovali tento deň aj o knihe želaní a stiažností (zase obaja nezávisle na sebe - tá telepatia so Stašom, už je to pre mňa takmer neznesiteľné :-)). Ale tentoraz sa to málo syra odrazilo aj v básničke, hoci nám to tam aj rýmovo zapadlo, takže čo. :-))) Nakoniec štandardne odchod s balónikom v ruke. :-) Samotná báseň je tu:
Mrazivá vášeň (250 ml)
Aj keď bolo na pizzi málo syru feta
po mrazivej vášni mnou iná túžba metá
vanilková zmrzlina so šľahačkou v espresse
pri pohľade na teba už viacej vášne neznesiem
Tipujem, že šiesta básnická návšteva sa odohrala tak v pondelok 19. augusta 2002. Dali sme si typickú kombináciu Texas/Feta a bavili sme sa o nabrúsených tehotných ženských. Ale aj o ženských ako takých. A o túžbach. Proste sme skĺzli na bežné témy, takže nás zase trápil sex, kvalita jedla, zadky čašníčok a iné dôležité veci. Tento deň sme boli trochu dobre rozbehnutí, takže sme si po tom všetkom dali ešte Čokoládový bozk, aby sme vedeli, o čom to vlastne píšeme básničky. No... ale hej, bol to celkom dobrý pohár, o tom potom. Aj keď vo svojej cenovej skupine som schopný sa ísť zabiť zatiaľ len fakt po tej pizze (keď nešetria materiálom, čo sa im občas darí na rozhraniach rôznych typov pri delených pizzách). Čo sa básnenia týka, tak to sme sa naozaj trápili. Vybrali sme si Ríbezľový sen. Nech máme Letný vietor pre prípad, že by nás raz obslúžila moja usmievajúca sa "favoritka" (tento raz nás usadila, ale to bolo všetko - prebrala si nás iná). Jedným z trápnych pokusov o báseň bol aj môj "ríbezľový sen / poondiaty deň", ktorý by uspel možno tak v súťaži o najkratšiu báseň. Napokon sme sa ale pretrápili do najdlhšieho PH-diela:
Ríbezľový sen (240 ml)
Ríbezľovo-vanilková zmrzlina
s kúskami čiernych ríbezlí
Intanzívne dnes preklínam
moment, keď ma sem priviezli (*)
Pohľady sa stretli, usmiala si sa živo
omráčila ma Tvoja krása
Aj v dave ľudí je mi zrazu clivo
život bez Teba dušu mi drása
Vraciam sa na osudné miesto
žiadam len ríbezľový sen
Dúfam, že ty ho prinesieš
a rozjasníš tak môj deň
(*) Poznámka pod čiarou znela "električky". Proste sme našu neschopnosť skloniť dané slovo nejak vhodnejšie zakryli rádobyvtipom. :-))) No... "našu"... v tomto prípade preberám za báseň zodpovednosť takmer v plnom rozsahu ja, ak si dobre pamätám všetky detaily, bo väčšinu Stašových veršov som zamietol, nakoľko sa mi zdalo, že Stašo sa ako básnik vystrieľal už skôr a proste už je za vrcholom svojej kariéry. :-))) (Týmto ho pozdravujem, ak to číta. :-)) Napokon už len poznámku k onej poznámke, ktorá jeden z nás vypustil: "Dvojzmyselnosť musí byť medzi riadkami, nie pod čiarou." :-)
Pondelok 26. augusta 2002, Pizza Hut. Príchod, nefajčiar, sedíme, zlatá
blondýna...
Ja: "Jednu veľkú pizzu, poprosíme."
Ona: "Jednu kukuricu?"
Ja (hlasnejšie): "Veľkú pizzu!" :-)
Ona: "Aha, jasné."
Ja (na margo prvotného huhňania): "Nabudúce sa polepším." Pokračujem: "Kukuricu
si dáme v Texase, druhá polovica bude Feta, k tomu dve veľké pivá."
Nebudem už rozoberať, že ani pivá mi nebolo rozumieť. :-))) Ach, ešte sa budem
učiť aj rozprávať. So Stašom sme čo to poznamenali na margo toho, že nám ani
neprečítala, čo si poznamenala, ale napokon všetko dobre dopadlo. :-)))
Počas tohto posedenia sme mali jasný výber. Ostával Letný vietor (240 ml), čo nám prinieslo aj dostatok trápenia. Nepočítam niektoré svoje výstrelky typu: "Keď som videl, ako si nahodená / napadla mi zmrzlina ovocím ozdobená." :-) Alebo dlhší pokus: "Ako pojedám zmrzlinu / čo je ovocím zdobená / premýšľam nad tým, ako by som sa / mohol stať vlastníkom tvojho vena." V tomto prípade to Stašo vylepšoval náhradou vena za lono, čo by potenciálne zdramatizovalo celý záverečný verš. :-))) Napokon to všetko ale dostalo podobu krátkych veršov a vzišlo z toho nasledovné:
Letný vietor (240 ml)
Letný vietor
dobre vie to
čo mám v duši
čo len tuším
tuším som v tom
až po uši
moje srdce
prudko búši
zmrzlina svieža
ovocím zdobená
ach ty môj vánok
poď mi na kolená
Na jednej z posledných návštev sme nechali pri básničke a obligátnom srdiečku aj URL na túto stránku (vtedy jej ešte chýbali dva posledné výkony). Vždy sme si so Stašom robili srandu, že všetky tie servítky baby zahadzujú. Vieme, že by sme to napokon aj prežili, lebo tú srandu sme si robili viac pre seba, ale tak... jedno nám to nebolo. Možno motyka vystrelí a napr. Stašo by tam zbalil nejakú z kočiek. Taká dobrá čašníčka nie je v žiadnom prípade na zahodenie. :-))) Ak by sa nám náhodou plnili tajné sny a niektorá z pracovníčok našej obľúbenej organizácie (espešly z Drevenej ulice) by sa doklikali a dočítali až sem, vrelo ich týmto pozdravujeme.